Svätý Charbel nemá geografické ani konfesionálne hranice. Na jeho príhovor nie je nič nemožné a keď ľudia o niečo prosia, odpovedá, povedal Louis Matar, koordinátor svätyne svätého Charbela v Annayi v Libanone. Svätyňu, kde takmer 20 rokov žil maronitský kňaz, mních a pustovník, zahŕňajúcu aj kláštor, ročne navštívi okolo 4 milióny návštevníkov, moslimov aj kresťanov. Zázračné uzdravenia na príhovor svätého Charbela sa začali formálne zaznamenávať od roku 1950, a v archivácii je viac ako 29.000 zázrakov. Pred rokom 1950 sa zázraky overovali iba prostredníctvom svedectva kňaza. Teraz, keď sú k dispozícii pokročilejšie medicínske technológie, si údajné zázraky vyžadujú lekárske dokumenty preukazujúce počiatočnú chorobu osoby a neskôr jej nevysvetliteľný dobrý zdravotný stav. Jedným zo zázrakov, ktoré L. Matar zdokumentoval na konci decembra, bol zázrak 45-ročnej Talianky. Keďže trpela neurologickým ochorením, bola hospitalizovaná po tom, čo sa zistilo, že sa pokúsila spáchať samovraždu požitím kyseliny. V nemocnici lekári zistili, že poškodenie jej pažeráka a čriev je také rozsiahle, že posledný spôsob, ako ju vyliečiť, bola viera v Boha a modlitba. Rodičia ženy sa začali modliť a pozývali ostatných, aby sa modlili s nimi. Rehoľná sestra maronitského obradu počula o modlitbe a darovala im svätý olej od svätého Charbela. Po tom, čo olej natreli trpiacej žene na žalúdok, hruď a hlavu, bola vyliečená. Toto bol len jeden zo siedmich zázrakov archivovaných v decembri, povedal L. Matar, pričom každý z nich označil za fenoménálny. „Svätý Charbel je nástroj na dosiahnutie Boha,“ povedal. Svätyňa svätého Charbela sa skladá z kláštora svätého Marona, kde svätec žil 19 rokov s veľkou oddanosťou modlitbe, manuálnej práci a kontemplatívnemu tichu; a neďalekej pustovni, kde posledných 23 rokov svojho života prežíval prísny asketizmus a hlboké spojenie s Bohom. V kláštore môžu pútnici navštíviť kostol postavený v roku 1840, malé múzeum s artefaktmi a relikviami svätca a miesto jeho prvého hrobu. Hrob svätého Charbela sa od roku 1952 nachádza v osobitnej jaskynnej kaplnke zabudovanej do objektu. Aj keď bol Charbel nažive, nadriadení Charbela pozorovali Božiu „nadprirodzenú silu“ v jeho živote a dokonca aj niektorí moslimovia ho poznali ako zázračného divotvorcu. Hlboko oddaný Božej eucharistickej prítomnosti ho 16. decembra 1898 pri slávení božskej liturgie maronitskej katolíckej cirkvi ranila mŕtvica, pričom zomrel na Štedrý večer toho roku. Kanonizovaný bol v roku 1977 svätým pápežom Pavlom VI.