Existujú znamenia, ktoré samé o sebe nepôsobia, ale prebúdzajú to najhlbšie v človeku – vieru. Olej svätého Charbela nie je kúzlom ani sľubom bez úsilia. Je tichou pripomienkou, že Boh stále pôsobí, hoci často volí jednoduché, pokorné a skryté cesty. Tento olej, dotknutý relikvie svätca, nesie so sebou spomienku na život úplne zasvätený Bohu. Telo, ktoré sa nerozložilo, a olej, ktorý vytekal ako znamenie milosrdenstva, nemožno vysvetliť len ľudskou logikou. Hovoria k srdcu: pre Boha je všetko možné. Aj keď sa človek cíti slabý, chorý, bezmocný alebo opustený. Pomazanie olejom sv. Charbela nie je zárukou zázraku, ale pozvaním k dôvere. Je to moment, keď človek stojí v pravde pred Bohom a hovorí: „Verím, pomôž mojej nevere.“ A práve tam, v tej úprimnosti, začína uzdravenie — niekedy tela, niekedy srdca a niekedy nádeje, ktorá bola na pokraji zániku. Tento olej nám pripomína, že milosť sa rodí z modlitby, pokory a viery. Že svätci nenahrádzajú Boha, ale vedú nás k Nemu. A svätý Charbel, tichý pustovník, sa prihovára za tých, ktorí nekrikľú, ale dôverujú. Pretože keď človek verí, aj kvapka oleja môže zažiariť. A tam, kde je viera, Boh má vždy priestor konať.